Občianska náuka

• • • O predmetoch
    • Predmetová komisia
    • Pravidlá hodnotenia
    • Učebné osnovy

• • • • O predmetoch

      •    Charakteristika predmetu občianska náuka

        Občianska náuka patrí do skupiny spoločenskovedných predmetov a svojím obsahom pomáha žiakom orientovať sa v sociálnej realite. Otvára cestu k realistickému sebapoznávaniu a poznávaniu ostatných ľudí a k pochopeniu vlastného konania i konania druhých ľudí v kontexte rôznych životných situácií. Oboznamuje žiakov so vzťahmi v rodine a v škole, ukazuje na fungovanie a činnosť politických inštitúcií a orgánov  a na možnosti zapojenia sa jednotlivcov do občianskeho života. Rozvíja občianske a právne vedomie žiakov, posilňuje zmysel jednotlivcov pre osobnú i občiansku zodpovednosť a motivuje žiakov k aktívnej účasti na živote v demokratickej spoločnosti. Poskytuje základy ekonomickej gramotnosti, učí žiakov základnej orientácii a uplatneniu sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle. Ďalej oboznamuje žiakov so základným kategoriálno-pojmovým aparátom filozofie, prezentuje filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského myslenia.

                   

        Ciele predmetu

                   

        Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií:

        • sociálnych a personálnych,
        • spoločenských a občianskych,
        • iniciatívnosť a podnikavosť,
        • schopnosť naučiť sa učiť.

         

        Vedie žiaka k:

        • podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,
        • utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,
        • realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,
        • akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,
        • orientácii v  politických, právnych a ekonomických faktov tvoriacich rámec každodenného života,
        • aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,
        • vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,
        • rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,
        • osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých podmienkach modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sa v rôznych situáciách na trhu,
        • získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhu práce, ktoré mu umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle,
        • zvládnutiu základného kategoriálno-pojmového aparátu filozofie,
        • prezentovaniu filozofie a jej dejín ako určité laboratórium ľudského myslenia a výkony jednotlivých filozofov ako inšpirujúcu ukážku toho, ako sa ľudské myslenie rodilo, v čase menilo a precizovalo v strete s inými myšlienkovými platformami,
        • uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov,
        • k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,
        • vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru,
        • rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.

         

         

        Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií (ďalej len „VVS“):

        Predmet oboznamuje  žiakov s vybranými poznatkami z oblasti psychológie, sociológie, politológie, práva, ekonómie, sveta práce a filozofie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných, k chápaniu personálnych, interpersonálnych, sociálnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcov a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov.

         

        Študenti štúdiom tohto predmetu

        -          získavajú prehľad o štruktúre vybraných spoločenskovedných disciplín

        -          rozvíjajú svoje schopnosti formulovať a klásť otázky v príslušných vedných disciplínach     a v oblastiach spoločenského života, posudzovať ich rôzne riešenie, rozvíjať tolerantnú výmenu názorov

        -          vytvárajú si vlastné názory na základné otázky a postoje k nim.

         

        Obsah je tvorený vybranými poznatkami z týchto spoločenskovedných disciplín:

        -          etiky

        -          estetiky a etikety

        -          psychológie

        -          náuky o štáte a práve a ľudských právach a slobodách

        -          sociológie

        -          politológie

        -          filozofie a religionistiky

        Osnovy sú projektované tak, aby sa študenti oboznámili so vznikom, vývojom a funkciou morálky v spoločnosti, základnými ľudskými hodnotami a ich vzťahom k spoločenským normám, morálnymi problémami súčasného človeka; s cieľom posilniť u študentov estetické vnímanie a cítenie, oboznámiť študentov so základnými formami a druhmi umenia, poukázať na vývoj estetických vzťahov človeka k prostrediu, potrebu estetiky v každodennom živote človeka. Študenti sa oboznamujú aj so všeobecnými zásadami kultivovaného spoločenského správania (etiketou).

        Všeobecné pokyny hodnotenia:

         

        Žiak bude hodnotený komplexne, pričom sa budú zohľadňovať aj jeho individuálne predpoklady pre zvládnutie obsahu učiva.

        Výkonnosť žiaka, zvládnutie obsahu učiva a získanie spôsobilosti aplikovať vedomosti v širšom kontexte spoločenských vzťahov  a v reálnom živote sa bude hodnotiť na základe ústneho a písomného skúšania, písomného spracovania zadaní (eferátov) a práce s prameňmi i samostatnej tvorivej práce s prihliadnutím na prezentáciu vlastného názoru  a s využitím  takej škály metód a prostriedkov, ktoré môžu objektívne zhodnotiť dosiahnutú úroveň osvojenia predmetu. Vzhľadom na malú hodinovú dotáciu predmetu sa ústne skúšanie bude orientovať na priebežné frontálne preskúšanie žiakov z jednotlivých tém tematického celku  a prezentáciu vlastných názorov na uvedenú tému a vo vytvorenej časovej rezerve na individuálne preskúšania žiaka z niekoľkých tematických celkov (minimálne jedenkrát za polrok). Písomné hodnotenie sa bude realizovať formou neštandardizovaného testu po jednotlivých tematických celkoch. Dôležitou a rovnocennou súčasťou hodnotenia žiaka bude jeho práca s prameňmi (zhromažďovanie, triedenie, hodnotenie, spracovanie, prezentácia, aplikácia) a vypracovanie písomných zadaní (referátov)  k jednotlivým témam  a ich prezentáciou. Minimálny počet stanovených známok za polrok 2.

        Hodnotenie žiaka sa bude realizovať známkou od 1 po 5 a ústnym hodnotením výkonu. Percentuálna škála pre dosiahnutie jednotlivých stupňov sa vymedzuje takto:

         

        100% - 90%      výborný

        89,99% - 75%   chválitebný

        74,99% - 55%   dobrý

        54,99% - 40%   dostatočný

        39,99 >              nedostatočný